Marian Furcak

     V poslednom čase ma zarazila jedna vec. Zo slovenských televíznych staníc sa stali otroci peoplemetrov. Kto by náhodou nevedel, peoplemeter je zariadenie slúžiace na meranie sledovanosti. Podrobne monitoruje, kto, čo a kedy sleduje. Spracované výsledky sa neskôr odosielajú priamo televíznym staniciam. Týmto zázrakom je obdarených zhruba 1000 domácnosti, ktoré by mali presne kopírovať celoslovenský priemer. Neviem si to celkom presne predstaviť, ale nevadí.

     Na Slovensko sa dostali v jeseni 2004. Mali konečne priniesť kvalitu na slovenský televízny trh. Aj ja som sa tešil na ich príchod. Metódy merania sledovanosti používané dovtedy boli veľmi nepresné. Každá televízia si robila vlastný prieskum a tak vyzerali aj výsledky. Peoplemetre to zmenili. Priniesli konečne presné čísla. Napočudovanie nové čísla boli omnoho menšie. Televízne noviny na Markíze už zrazu nesledovalo vyše 50% populácie, peoplemetre to zrazilí na zhruba 30%. Markíza, Jojka aj Stv už konečne vedeli, na čo a kedy sa chcú ich diváci pozerať. Začal sa boj o diváka. Priniesol však všetko možné okrem kvality.

     Dnes, po 3 a pol roku možem povedať, že ma peoplemetre sklamali. Z televíznych staníc sú otroci. Hlavne Markíza a Tv Joj zúfalo bojujú o každé jedno percento. A neváhaju pritom vysielať všelijaké braky a bezduché programy, hlavne že čísla sú dobré. Presúvaju svoje relácie zo dňa na deň do iných časov v snahe získať aspoň nejaké percento naviac. V minulosti stanice vysielali hlavne to, čo chceli ponúknuť svojmu divákovi. Samostatne sa profilovali a pokúšali sa aj o kvalitu. Dnes sa vysiela to, čo ma najvyšiu sledovanosť. A tak sme mi, televízny diváci boli chtiac nechtiac svedkami nasledovných ukázov na našich obrazovkách. Najprv bola cool ľudská zoo. Veľký brat nás sledoval každý večer a ten najlepší sa stal vyvoleným. Pre milión korún od Mojsejovcov sa naši spoluobčania neváhali ponižovať, Branko s Norou odhalili pravú tvár Slovákov. A kto vedel najlepšie zaspievať zopár cudzích piesní, stal sa veľkou superstar. Prišla nová sezóna. Obyčajný ľudia divákov omrzeli, cvičené opičky robili tentokrát celebrity. Tancovali, bojovali na opustenom ostrove, dokonca sa naučili aj korčuľovať. Vydaja chtivé nevesty bojovali o šarmantného ženícha. Najznámejšou vetou roka nebolo nič iné ako:,,Příjmeš moji ruži?“. Show, v ktorej bolo už na začiatku jasné ako skončí. Stale to isté a dokola na všetkých staniciach. Hviezdami sa zrazu stali Erik Hilár Lakatošovie či Honzík Novotný. Najnovšia sezóna priniesla detskú superstar a naštastie aj pôvodné slovenské seriály. Aspoň niečo. Žeby sa blýskalo na lepšie časy? Dokedy? Čo bude cool v ďalšej sezóne? Dúfajme, že pôvodná tvorba vydrží čo najdlhšie.

     Dnes majú totiž šancu na úspech iba tie programy, ktoré miluje veľká masa ľudí. Bohužiaľ, ja k nej nepatrím. A postupne som prišiel o množstvo obľúbených relácií. Dokonca najnovšie aj Sedem s.r.o ma problémy. Síce je v čase vysielania jednotkou na trhu, 29 % podiel sa však Markíze máli. Ak zrušia Sedem s.r.o, tak si večer v telke už fakt nebudem mať čo pozrieť. Aj ja sa rád zabávam na Susedoch a Vilomenínách, ale občas by som si chcel pozrieť aj niečo iné. A uznajte, že repríza reprízy reprízy Susedov je už silná káva. A v piatok zasa repríza tej reprízy.....Ale kým je dobrá sledovanosť, tak si tých repríz ešte užijeme. A o Komisárovi Rexovi ani nehovorím. Tento populárny seriál Markíza točí stále dokola už od konca devedesiatych rokov. A keď sa pridá Matlock a Derick na Jojke či telenovely na jednotke, o humor je postarané. Ale masa je masa. Ak k nej nepatríš, máš smolu.